Archív⁽⁴⁶⁷⁾

Pri jednej záchrannej akcii došlo k tomu, že na vrtulníku sa na jednom lane rukami držalo desať manažérov a jeden inžinier. Vyšlo najavo, že lano neni dosť silné na to, aby udržalo všetkých, a jeden sa teda bude musieť dobrovolne pustiť, aby zachránil ostatných. Dlho diskutovali, kto by to mal byť. Nakoniec prehovoril s kľudným hlasom inžinier, že on sa teda dobrovolne pustí.

„Inžinieri sú zvyknutí všetko obetovať pre firmu, nesťažovať si, robiť presčasy zadarmo, zanedbávať rodinu atď...“

Keď skončil svoju reč, všetci manažéri mu zatlieskali....

Prijímajú novú sekretárku:

„Koľko úderov za minútu zvládate?“

„Prepáčte, ja som si myslela, že hľadáte pisárku a nie karatistku!“

Dvaja muži vo vlaku sa bavia o najímaní zamestnancov.

„Ja som cukrár. Keď niekoho najmem tak ho nechám, nech zje sladkého koľko chce a po týždni už mu to tak lezie krkom, že si nevezme ani keby ho nútili.“

„No u mňa je to zložitejšie, ja som bankár...“

Ako sa za cenu jedného poukazu na dovolenku môže zrekreovať celý kolektív?

Poukaz sa daruje vedúcemu!

Štart lietadla, kapitán ako obyčajne:

„Vážené dámy a páni, pekne vás vítam na palube našeho lietadla. Náš let prebieha nad Atlantickým oceánom, vo výške 10.000 metrov, rýchlosť je 900 km/h, teplota vzduchu.... sakra! Do riti! Mňa šlahne! Ježišmária!“

Kapitán sa odmlčí, mrtvolné ticho, pasažieri sú bledí, panika, krik.....

Po dlhšej chvíli sa kapitán ohlási:

„Dámy a páni, prosím, ospravedlnte ma! Letuška ma poliala. Keby ste len videli moje nohavice zpredu....“

Jeden z pasažierov vykríkne:

„Ty hovado! Keby si videl moje nohavice zozadu!!!“

Dvere sa zatvárajú a autobus sa chystá k odchodu zo zastávky. K autobusu však dobieha muž a zúfale volá:

„Prosim Vás, počkajte ešte na mňa, inak nestihnem prácu!“ Cestujúci sa prihovárajú u vodiča a ten čaká na oneskorenca. Pán nastúpi, zavrú sa dvere, autobus odchádza a pán vraví:

„Dobrý deň, kontrola cestovných lístkov.“

Na pošte pri okienku chlapík posiela asi sto listov s nalepenými srdiečkami. Na každú obálku napíše odkaz:

— Hádaj od koho? - a pokvapká ju dámskou voňavkou.

— Čo to robíte? - nechápe za ním stojaci pán.

— Posielam listy na náhodné adresy v našom meste.

— Neznámim ľudom? Prečo, preboha?

— Lebo som právnik. Rozvodový právnik.

Hosť čašníkovi:

„Dal by som si to skvele vyzerajúce jedlo, čo ste pred chvíľou priniesli tým pánom od vedľajšieho stola.“

„Je mi ľúto, ale takú porciu vám nemôžem doniesť. Tí páni sú kontrolóri.“

Po úspešnom štarte a dosiahnutí letovej výšky kapitán lietadla oznámil cestujúcim niektoré údaje o lete. Po príhovore ale zabudol vypnúť mikrofón a povedal druhému pilotovi:

„Tak, teraz si dám kávu, potom pretiahneme letušky a nakoniec si trocha schrupnem.“

Keď letuška, ktorá obsluhovala cestujúcich, začula, čo kapitán povedal, rozbehla sa ku kabíne, aby ho upozornila, že jeho žarty môžu počuť cestujúci. Ako bežala uličkou, potkla sa a spadla. Staršia pani jej pomáha na nohy a vraví:

„Prečo sa tak ponáhľate? Nepočuli ste, že najprv si chce dať kávu?“

— Včera ma šéf pomiloval na kancelárskom stole.

— A aké to bolo?

— Perfektné, mala som tri orgazmy a ešte som stíhala dvíhať aj telefóny.

Vrchol podliezavosti je keď má riaditeľ sekretárku na stole a ona mu hovorí:

— Tak už ho tam konečne strčte, pán riaditeľ!

— Veď už ho tam aspoň päť minút máte, slečna.

— Ááách, to je ale macek, pán riaditeľ!

Rozprávajú sa dve asistentky:

„Aký je tvoj šéf?“

„Celkom fajn, trochu úradujeme, trochu flirtujeme, potom sa pomilujeme a tak to ide celý deň. A ten tvoj?“

„Tiež celkom fajn, len tu zbytočnú byrokraciu sme už odbúrali.“

Hovorí pán pri pokladni predavačke:

„Slečna, vy ste sa pomýlili o 250 korún!“

„To ste mali povedať hneď, teraz je už neskoro.“

„Čo sa dá robiť, tak si ich teda nechám.“

„Chcel by som zarábať tridsaťtisíc korún mesačne ako môj otec.“

„Tvoj otec zarába tridsaťtisíc mesačne?“

„Nie, ale tiež by chcel.“

Sťažuje sa riaditeľ pošty svojmu priateľovi:

— Predstav si, akú mám hlúpu sekretárku. Včera mi omylom vysypala celú škatuľku antikoncepčných piluliek do xeroxu.

— A čo?

— Odvtedy prístroj nerozmnožuje.

Dojde robotnik za majstrom a hovori:

— Pan majster zlomila sa mi lopata.

A majster hovori:

— Tak sa opri o miesacku.

Chváli sa jeden poľovník druhému:

— Včera som zastrelil takého diviaka, že musel poň prísť traktor.

— To je nič, ja som zastrelil vtáka, z ktorého vystúpilo 250 ľuďí.

Robotník má vedieť tri veci: koľko je hodín, kde je majster a kedy je fajront.

Sedia dvaja veľmi smutní informatici v serverovni, príde k nim tretí a pýta sa:

— A čože ste takí smutní?

— No... včera sme sa trošku ožrali a menili sme heslá ...

— Keď chcem, na mňa sa každé dievča usmeje.

— Nebuď taký namyslený!

— Aký namyslený? Som predsa fotograf.