Vtip z dopravy № 317

Štart lietadla, kapitán ako obyčajne:

„Vážené dámy a páni, pekne vás vítam na palube našeho lietadla. Náš let prebieha nad Atlantickým oceánom, vo výške 10.000 metrov, rýchlosť je 900 km/h, teplota vzduchu.... sakra! Do riti! Mňa šlahne! Ježišmária!“

Kapitán sa odmlčí, mrtvolné ticho, pasažieri sú bledí, panika, krik.....

Po dlhšej chvíli sa kapitán ohlási:

„Dámy a páni, prosím, ospravedlnte ma! Letuška ma poliala. Keby ste len videli moje nohavice zpredu....“

Jeden z pasažierov vykríkne:

„Ty hovado! Keby si videl moje nohavice zozadu!!!“

Dvere sa zatvárajú a autobus sa chystá k odchodu zo zastávky. K autobusu však dobieha muž a zúfale volá:

„Prosim Vás, počkajte ešte na mňa, inak nestihnem prácu!“ Cestujúci sa prihovárajú u vodiča a ten čaká na oneskorenca. Pán nastúpi, zavrú sa dvere, autobus odchádza a pán vraví:

„Dobrý deň, kontrola cestovných lístkov.“

Po úspešnom štarte a dosiahnutí letovej výšky kapitán lietadla oznámil cestujúcim niektoré údaje o lete. Po príhovore ale zabudol vypnúť mikrofón a povedal druhému pilotovi:

„Tak, teraz si dám kávu, potom pretiahneme letušky a nakoniec si trocha schrupnem.“

Keď letuška, ktorá obsluhovala cestujúcich, začula, čo kapitán povedal, rozbehla sa ku kabíne, aby ho upozornila, že jeho žarty môžu počuť cestujúci. Ako bežala uličkou, potkla sa a spadla. Staršia pani jej pomáha na nohy a vraví:

„Prečo sa tak ponáhľate? Nepočuli ste, že najprv si chce dať kávu?“