Vtip z obchodu a služieb № 477
Prišiel muž do reštaurácie a hovorí:
— Toho čakania mám už plné zuby.
A čašník hovorí:
— Hneď vám prinesiem špáradlo.
Vtipy o čašníkoch, predavačoch a zákazníkoch. Z reštaurácií, obchodov aj hotelov.
Prišiel muž do reštaurácie a hovorí:
— Toho čakania mám už plné zuby.
A čašník hovorí:
— Hneď vám prinesiem špáradlo.
— Je ten krém na vyhladzovanie vrások účinný? - pýta sa Mara v drogérii.
— To viete, že je! My s ním na chalupe vyrovnávame vlnitý plech, - odpovedá predavač.
Hosť v reštaurácii sa pýta vrchného:
— A čo urobíte s hosťom, ktorý nemá na zaplatenie?
— Normálne ho pošleme do kuchyne.
— Aby si to odpracoval?
— Nie, pane, pomelieme ho do fašírok.
Služobná cesta do Tatier. Štrbské pleso. Hosť naraz v hotelovej izbe počuje šramotiť pod posteľou. Zdvihne telefón a volá recepčného:
— Pán recepčný, mám tu na izbe myšku!
Zo spánku vytrhnutý recepčný hovorí:
— No tak ju snáď prihlásite až ráno...!
Rozhovor v hoteli:
Recepčná:
— Vy ste chceli byť zobudený telefónom?
Hosť na izbe:
— Áno.
Ona:
— O 5:30?
On:
— Áno.
Ona:
— Tak šup, šup hore, už je osem hodín.
Do záhradkárskeho obchodu príde žena v strednom veku a vraví:
— Chcela by som si kúpiť neveľký stromček, ale musí mať hladký peň, širokú korunu a také husté lístie, aby neprepustilo ani kvapku dažďa, keď bude pršať.
— Milá pani, - s úsmevom jej vraví predavač, - veď vy vôbec nepotrebujete stromček, vy potrebujete dáždnik!
Kupujúci v papiernictve:
— Máte lepidlo?
Predavačka:
— Máme, ale ho nepredávame.
Kupujúci:
— Prečo?
Predavačka:
— Lebo sa nedá odlepiť od regála.
Hosť sa sťažuje v reštaurácii čašníkovi:
— Vonku na pútači máte napísané, že tu obsluhujú ženy „hore bez“ No tá, čo ma obsluhovala, mala jeden prsník v podprsenke! Ako to?
— Tamtá? Tak to je v poriadku, pane... Ona je u nás na polovičný úväzok.
Pribehne čašník k stolu a hovorí hosťom:
— Prosím vás, zjedzte rýchlo tie rezne, ktoré som vám pred chvíľou priniesol.
— Prečo rýchlo?
— Pretože prišla hygienická kontrola!
Hosť ironicky upozorňuje čašníka:
— Dávajte pozor, aby ste si nepopálili prsty, keď mi ten rezeň rukami kladiete na tanier.
— Po prvé, - odpovedá čašník, - rezeň je už celkom studený, a po druhé, nechcem, aby mi opäť spadol na zem.
Čašník položí na stôl pred zákazníka živú sliepku a povie kvok. Sliepka kvokne a znesie vajce na tanier. Prekvapený zákazník sa spýta:
— Prečo to robíte?
— Takto dokazujeme, - vraví čašník, - že v zariadení máme všetko čerstvé...
Debatujú dvaja podnikatelia:
— Keď ti poviem pravdu, - hovorí prvý, - tak ja tú moju reštauráciu budem musieť asi zatvoriť, lebo hostí mám už čoraz menej.
— Ja to mám zase úplne v pohode, - hovorí druhý. - Ja obchodujem s holubmi.
— A vyplatí sa ti to?
— Ale áno, ráno holuby predám za celkom slušnú cenu a večer sa mi vrátia.
Predavačka v obchode má inštrukcie, že ak niečo nemajú, má zákazníkovi ponúknuť niečo iné. Príde jeden a žiada prezervatívy, ktoré sa práve minuli. Zákazník nadáva, a tak mu donesie vrece granulovaného molitanu.
— Na čo to je?
— Keď neviete milovať bez ochrany, dajte sa vypchať!
Na nudistickej pláži chodí obsluhujúci čašník a čo povie, nikto mu nerozumie.
— Neviete hovoriť zrozumiteľnejšie?
— Nemôžem, mám plnú hubu centov.
V reštaurácii si hosť rozkazuje:
— Pán čašník, prosím si jeden chlebík. Ale dávajte pozor! Odkrojený chlieb nech je hrubý 1cm a potrite ho 10 g masla, šunka nech nie je mastná a nech je z dvoch kúskov po 30g a pridajte 4 kúsky párky v priemere každej po 4cm.
— Rozumiem pane, ale musíte zaplatiť dopredu.
— No dobre, a koľko?
— 60 korún, ale dávajte pozor! Musia to byť 3 dvadsaťkorunáčky z minulého roka a čísla série sa musia končiť na 77.
Novinár robí prieskum o kvalite služieb v reštauráciách. Pýta sa ženy, ktorá vychádza z reštaurácie:
— Ako ste spokojná s obsluhou v tejto reštaurácii?
— Výborne!
— Aké je vaše zamestnanie?
— Som tu servírkou…
— Čím sa teraz zamestnávaš, kamarát?
— Som sólista.
— Na akom nástroji?
— Na vreciach: obchodujem so soľou.
Hosť čašníkovi:
„Dal by som si to skvele vyzerajúce jedlo, čo ste pred chvíľou priniesli tým pánom od vedľajšieho stola.“
„Je mi ľúto, ale takú porciu vám nemôžem doniesť. Tí páni sú kontrolóri.“
Hovorí pán pri pokladni predavačke:
„Slečna, vy ste sa pomýlili o 250 korún!“
„To ste mali povedať hneď, teraz je už neskoro.“
„Čo sa dá robiť, tak si ich teda nechám.“
Naštvaný hosť v reštaurácii hlasno volá na vrchného:
— Pán vrchný, máte zapchaté uši?
— Moment, spýtam sa v kuchyni.