Šéf prijíma sekretárku a hovorí jej:
— Na skúškach ste obstáli dobre, hodnotenie a odporúčania máte vynikajúce, ale rád by som vedel, či viete dobre rátať.
— Samozrejme, perfektne.
— Tak choďte do vedľajšej miestnosti, vyzlečte sa a rátajte s tým, že o chvíľu som pri vás...
Pýta sa riaditeľ sekretárky:
— Ivetka, aký máme dnes deň?
Ivetka sa začervená a vraví:
— Neplodný, pán riaditeľ...
Dve bývalé spolužiačky sa stretnú v kaviarni a rozprávajú sa:
— Čo teraz robíš? - pýta sa jedna.
— Som sekretárka.
— A čo to obnáša?
— No, ráno uvarím riaditeľovi kávu, napíšem list alebo niečo, čo mi nadiktuje, potom sa pohráme, ideme na obed, niečo mu napíšem, pohráme sa a je večera, a tak ďalej... A čo robíš ty?
— Ja robím tiež šľapku, akurát toho písania nemám toľko.
Rozprávajú sa dve sekretárky:
— Aký je tvoj šéf?
— Senzi chlap. Trochu úradujeme, trochu sa milujeme a takto to ide celý deň.
— A tvoj?
— Aj môj je vynikajúci, ale my sme tú zbytočnú byrokraciu už dávno odbúrali.
Príde nový šéf do svojej kancelárie, kde preberá miesto po minulom riaditeľovi. Ten ho poúča, čo a ako, a keď prídu na tému sekretárky, ten starý mu vraví:
„Keď si budeš chcieť..., veď vieš, musíš sekretárke povedať, že chceš napísať list do Istanbulu.“ Nový riaditeľ sa síce čuduje, ale poslúchne ho a na druhý deň hovorí sekretárke:
„Evička, chcel by som napísať list do Istanbulu!“
„Pán riaditeľ, dnes akurát nemôžem, mám červenú pásku v stroji.“
Riaditeľ sa diví, ale nepovie nič. Za týždeň príde sekretárka:
„Už som si vymenila tú pásku, môžeme to napísať.“
„Nie je treba, zvládol som to ručne...“
Šéf sa pýta svojho podriadeného:
— Veríte v posmrtný život?
— Nie. Prečo sa pýtate?
— Včera, keď ste odišli na pohreb vášho starého otca, prišiel vás sem hľadať.
Hovorí úradník riaditeľovej sekretárke:
— Prekvapujete ma, Majka. Stále ste tak krásne a moderne oblečená. Ako to dokážete pri svojom skromnom príjme?
— No, viete, kolega... - rozmýšľa Majka - Ako vám to len vysvetliť...?
... Viete čo? Vám to i tak na nič nebude!
Rozčuľuje sa muž v práci:
— Pred chvíľou som tu mal salámu a už je v prdeli.
Kolega na to:
— Teda, ty máš ale trávenie!
Šéf sa pýta zamestnanca:
„V čom spočíva neúspech našej firmy? V nevedomosti alebo v nezáujme?“
Zamestnanec:
„Neviem a ani ma to nezaujíma!“
Čo urobí šéf, keď sa cíti osamelo?
Zvolá poradu...
Chlap pokladal linoleum a po práci si chcel zapáliť. Začal hľadať cigarety a vtom si všimol na podlahe vypuklinu.
„Predsa to už nebudem prerábať,“ vraví si.
Začal na cigarety skákať, až bola podlaha rovná. Zrazu príde pani domu a vraví:
„V kuchyni ste si nechal cigarety...a nevidel ste tu niekde nášho škrečka?“
Na podnikovej schôdzi sa riaditeľ pýta zamestnancov:
„Povedzte mi, čo budeme mať, keď budeme všetci pracovať na 125 percent?“
Z davu sa ozve:
„Hovno a štvrť!“
— Šéfe, nezahráme sa na internet?
— A ako sa to hrá?
— Ja budem internet a vy zo mňa všetko stiahnete, - navrhla sekretárka.
Chlap si najal obhajcu, keď bol obvinený, že spreneveril desiatky miliónov zo svojej firmy. Chcel sa vyhnúť vezeniu. Právnik ho ubezpečoval:
„Nebojte sa, s takým balíkom peňazí nikdy nepôjdete do vezenia.“
A mal pravdu. Keď ten chlapík išiel sedieť, nemal už ani halier.
Dvaja partneri v právnickej firme boli na obede, keď sa jeden zdvihne:
„Musím naspäť do kancelárie, zabudol som zamknúť sejf!“
„Čoho sa bojíš? Sme obaja tu!“
„Prečo ťa vyhodili z práce?“
„Kvôli kašľu.“
„Ako to? Za to, že si chorý, predsa nemôžeš.“
„No áno, ale ja som kašlal na prácu.“
Manžel sa vráti z porady a oznamuje:
— Drahá, mám taký istý plat ako riaditeľ.
— Tak ti ho konečne podvýšili?
— Nie, ale riaditeľa odvolali z funkcie.
Dve mladé, atraktívne a čerstvo graduované právničky Sally a Edith súťažili o prestížne miesto. V rámci prijímacieho pohovoru sa každej z nich spýtali, prečo chce nastúpiť práve tam. Edith odpovedala, že chce pracovať pre firmu s dobrou reputáciou, ktorej ide o pravdu a spravodlivosť. Sally jednoducho otvorila kabelku, vybrala z nej dosť tenkú peňaženku a položila ju na stôl pred seniora firmy.
— Chcela by som, aby stlstla, ako najrýchlejšie to pôjde, - povedala.
Sally bola prijatá.
Príde občan na úrad práce a hovorí:
— Chcel by som prácu, ktorá dobre vynáša.
— Výborne. Máme pre vás miesto riaditeľa so šesdesiattisícovým mesačným platom a služobné auto k tomu.
— Robíte si zo mňa srandu?
— Vy ste s tým začali...
— Pán kolega, u nás sa pri práci nepospevuje!
— A kto tu podľa vás pracuje?