— Obžalovaný, povedzte súdu, ako to bolo keď ste zrazili tú dôchodkyňu na prechode pre chodcov?
— To bolo tak: seriem si to po ulici a zrazu sa mi do cesty prisrala babka, tak som ju na mieste rozsral.
— Vypočujte si rozsudok! Súd sa s vami nesral a nasral vám päť rokov. Môžete sa odvolať aj do riti, bude vám to hovno platné.
Riaditeľ väznice sa chváli návštevníkom:
— V tejto cele je pýcha nášho zariadenia. Keď sa k nám dostal prvýkrát za lúpežné prepadnutie, bol ešte negramotný a teraz je odsúdený za falšovanie úradného dokladu.
Patológ: Môžem smelo prehlásiť, že sa najčastejšie stretávam s otvorenými ľuďmi.
Obuvník: Obviňujú ma, že veľa času prešustrujem.
Hodinár: Ja viem najlepšie, koľko odbilo.
Sudca: Žiaľ, oslavovanejší je sud, ako súd.
Opravár výťahu: Mňa striedajú úspechy. Raz som hore, raz dolu.
Optik: Ja sa každému môžem smelo pozrieť do očí.
Väzeň prosí dozor konajúceho:
— Boli by ste taký láskavý a zaniesli by ste tento list môjmu advokátovi, do cely 24?
Medzi advokátmi:
„Prečo musí obžalovaný stáť pri čítaní rozsudku?“
„Preto, lebo potom bude dlho sedieť.“